Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ján Kollár

Ján Kollár (* 29. júl 1793, Mošovce – † 24. január 1852, Viedeň) bol slovenský politik, básnik a spisovateľ, ideológ slovenského a predstaviteľ českého národného obrodenia, jazykovedec, archeológ, evanjelický kňaz. Patril k zásadným osobnostiam hlásiacim sa k politickému programu austroslavizmu. Je po ňom pomenovaná planétka (20991) Jánkollár.

Rodina

  • otec Matej Kollár
  • matka Katarína rod. Frndová

Život

Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v Mošovciach, na gymnáziách v Kremnici (1806 – 1808), Banskej Bystrici (1810 – 1811) a v rokoch 1812 – 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku 1816 zložil kandidátsku skúšku u superintendanta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene (1817 – 1819). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.

Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 – 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha, vtedy ešte Slovákov (dodnes zlyhali všetky snahy umiestniť mu na tomto chráme pamätnú tabuľu). V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Frederikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený.

Dňa 16. 8. 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar, pri ktorom oslepol. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj dokumentárny film Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko).

Tvorba a názory

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s P. J. Šafárikom a J. Blahoslavom-Benediktim.

Dielo

  • 1811/1812Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), báseň, jeho prvá literárna práca
  • 1821Básně Jana Kollára, prvá básnická zbierka, zložená z dvoch cyklov (37 a 39 sonetov), elégií, vlasteneckých básní a epigramov (Praha)
  • 1821Něco o pomaďařování Slovanů v Uhrách (Etwas über die Magyarisierung der Slaven in Ungarn), česky vyšla až v roku 1822 v časopise Čechoslav
  • 1822Dobré vlastnosti národu slovanského, kázne
  • 1823Písně světské lidu slovenského v Uhřích I. diel, zbierka slovenských ľudových piesní
  • 1823Myšlénky o libozvčnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
  • 1824Slávy dcera, cyklická skladba obsahujúca 150 sonetov v 3 spevoch
  • 1825Čítanka anebo Kniha k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a v dědinách
  • 1826Šlabikář pro dítky
  • 1827Písně světské lidu slovenského v Uhřích II. diel
  • 1828Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí národu slovenského, historické a filologické štúdie
  • 1830Rozpravy o jmenách, počátkách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů, historické a filologické štúdie o etymológii slovanských mien (dielo nemá vedecké základy)
  • 1831Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II. diel
  • 1832Slávy dcera, rozšírené vydanie pôvodného diela z 3 na 5 spevov; obsahuje 615 sonetov
  • 1832Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře, obsiahly poznámkový komentár k Slávy dcere
  • 1834/1835Národnie zpevanky, I. a II. diel
  • 1836O literarnéj vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, úvaha
  • 1837O literárnej vzájomnosti medzi rozlčnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa (Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen deň verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation), rozšírené a doplnené dielo z roku 1836
  • 1839Sláva bohyně a původ jména Slavův čili Slavjanův, rozprava
  • 1843Cestopis obsahující cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštním ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou, cestopis
  • 1844Druhá cesta do Vlach (rukopis vyšiel až v Spisoch Jana Kollára v roku 1863 pod názvom Cestopis druhý aj s básnikovou autobiografiou Paměti z mladších let života)
  • 1845Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích, zbierka básní
  • 1846Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky, zborník
  • 1853Staroitalia slavjanská, o osídľovaní severného Talianska Slovanmi

Pamiatky

  • hrob na Olšanskom cintoríne v Prahe
  • rkp. pozostalosť v LAMS
  • pomník (1963, F. Štefunka) a pamätná izba (1982) v Mošovciach
  • názvy ulíc v slov. a českých mestách

Galéria

Súbor:Socha.jpg

Socha Jána Kollára v Mošovciach

 

Súbor:Kollárov dom.jpg

Rodný dom Jána Kollára v Mošovciach

Súbor:Kollar.jpg

Motto

Súbor:Izba Kollar.jpg

 

Múzeum Jána Kollára v Mošovciach

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/34/Kollar_jan.jpg

Ján Kollár

 

 
 

 


Archiv

Kalendář
<< srpen / 2019 >>


Statistiky

Online: 1
Celkem: 9227
Měsíc: 173
Den: 7